- 4 v. [T. K. M. Tu. māy.]intr. 1. To hide, vanish; மறைதல். களிறுமாய் செருந்தியொடு (மதுரைக். 172). 2. Toperish; to be annihilated, terminated; அழிதல்.குடியொடு . . . மாய்வர் நிலத்து (குறள், 898). 3.To die; இறத்தல். தம்பெயர் தம்மொடு கொண்டனர்மாய்ந்தோர் (மலைபடு. 553). 4. To become lustreless, as the setting sun; ஒளிமழுங்குதல். பகன்மாய (கலித். 143). 5. To suffer from over-anxiety,as in love-sickness; கவலை மிகுதியால் வருந்துதல்.6. To wear oneself to death; அறப்பாடுபடுதல்.அந்த வேலையில் மாய்ந்துகொண்டிருக்கிறேன்.--tr.To forget; மறத்தல். மாயாவுள்ளமொடு பரிசி றுன்னி(புறநா. 139).
|