- நொறுக்குதல். ஞாயிற்றின் பல்லனைத்துந் தகர்த்தார் (தேவா. 576, 2). 1. To break of pieces;
- புடைத்தல். முன்றகர்த்தெல்லா விமையோரையும் (திருக்கோ.92). 2. To strike, dash to the ground;
- குட்டுதல். (திவா.) 3. To cuff, strike with the knuckles, as on the head;
- நெரித்தல். (W.) 4. To bruise, fracture, as a bone;
- சிதறடித்தல். தாருகன் பண்டு தேவரைத் தகர்த்தது (கம்பரா. இராவணன்வதை. 105). 5. To break the ranks of an army, defeat, rout;
- மெச்சும்படி ஆற்றல் காட்டுதல். Loc. 8. To show off one's ability;
- பருமுதலிய கட்டிகளைத் திறத்தல். (W.)-intr. 7. To break open a blister, a boil;
- அழித்தல். நீண்ட வசுர ருயிரெல்லாந் தகர்த்து (திவ். திருவாய். 8,10,6). 6. To ruin, destroy;
|